RPrednedбvnom, Marek Rusyniak, vedъci Oddelenia pre vonkajљie vzќahy Slovenskйho Hnutia Obrody uskutoиnil rozhovor s Alexandrom Alexandroviиom Kravиenkom, vedъcim projektu vojensko-vlasteneckej vэchovy asociбcie Stjag a zбroveт predsedom celoruskйho obиianskeho zdruћenia Kosovskэ Front.
Marek Rusyniak (M. R.): Vнtam Vбs, Alexander Alexandroviи! Povedzte nбm prosнm nieиo o vaљom osobnom ћivote, prбci a vzdelanн.
Alexander Kravиenko (A. K.): Som vedъcim asociбcie vojensko-vlasteneckэch klubov Stjag. O sebe mфћem povedaќ nasledovnй. Mбm 40 rokov, narodil som sa v Kazachstane. Najzaujнmavejљou иasќou mфjho ћivota bola ъиasќ v oslobodzovacej vojne srbskйho nбroda v 1992 roku na ъzemн Bosny a Hercegoviny, vtedy som mal 20 rokov. Hlavnэm dфvodom preиo som iљiel bojovaќ, bola pre mтa myљlienka slovanskej jednoty, ktorб mi bola blнzka uћ od ranej mladosti. Preto tieto udalosti v bratskej slovanskej krajine som preћнval veѕmi silno a rozhodol som sa zъиastniќ sa vo vojne. V Srbsku som ћil 8 rokov, bojoval som a bol som ranenэ, potom som sa uиil na univerzite v srbskom Sarajeve na prбvnickej fakulte.
V roku 2000 som sa vrбtil do Ruska, a v podstate, hneп som sa zaиal zaoberaќ otбzkami vэchovy mladљieho pokolenia. V dneљnej dobe je v Rusku tento problйm veѕmi vбћny a aktuбlny, ako aj vo vљetkэch slovanskэch krajinбch vo vљeobecnosti, lebo dneљnб mlбdeћ (najmд tб, ktorб tu bola pred 10 rokmi) vдиљinou nemб takэ pohѕad na svet, akэ priviedol mтa zaиiatkom 90-tych rokov k myљlienke pomoci bratskэm slovanskэm nбrodom. Tэmto sa zaoberбm a to vљetko je sъstredenй v иinnosti naљej organizбcie Stjag. Som ћenatэ, mбm 6 detн, naљќastie mnohodetnэch rodнn v Rusku sa v poslednom obdobн objavuje иoraz viac.
M. R.: Пakujem a teraz niekoѕko otбzok o Vaљej иinnosti v asociбcii Stjag. Povedzte nбm prosнm, иo je to asociбcia Stjag a иo znamenб jej nбzov?
A. K: Stjag to je starovekй slovanskй slovo, ktorй oznaиuje prбpor alebo vlajku. V starovekej Rusi oznaиovalo eљte aj vojenskъ jednotku. Mфћem uviesќ takэto prнklad. V иase Grunwaldskej bitky sa armбda Poѕska a Litvy (Litovskej Rusi) delila na prбpory. Prбpor je to istй ako aj Stjag, oznaиenie nejakej zбstavy, vlajky, љtandardy, ktorъ mб jednotka. Okrem toho Stjag mб vэznam aj иisto nбzornэ: v starэch иasoch ho dvнhali nad poѕom bitky preto, aby zjednotili rozpadбvajъce sa rady a zнskali moћnosќ pokraиovaќ v boji. Stjag - starй slovo, ktorй mб vo svojom koreni vэznam „zjednotenie“, „jednota“. V srbskom jazyku existuje slovo Steg toho istйho vэznamu, no je zabudnutй, иiћe sa nepouћнva. Neviem иi je v slovenskom jazyku nieиo podobnй. Vo vљeobecnosti je to starobylй a dosќ rozљнrenй slovanskй slovo.
A teraz o naљej иinnosti. Asociбcia Stjag alebo vojenskй zdruћenie Stjag je organizбciou, ktorб zjednocuje vojensko-vlasteneckй kluby. V Rusku teraz existuje 2 500 klubov, ktorй sa aktнvne zaoberajъ vэchovou a prбcou s mlбdeћou. Pre priemernйho Eurуpana mфћe byќ ќaћkй pochopiќ, иo to je. Pre tэch, иo vedia, chcem ukбzaќ prнklad so Sokolskэm hnutнm, ktorй sa aktнvne rozvilo v slovanskэch krajinбch (najmд v Иechбch a na Slovensku) do zaиiatku 2. svetovej vojny. Nбљ vэchovnэ systйm je veѕmi podobnэ s tэm, ktorэ bol v Sokolskom hnutн. Predstavuje formu vэchovy mlбdeћe a detн, pouћнva metуdy telocviku a bojovэch elementov: rukopaљnэ boj, tradiиnй bojovй umenia, pochody, sъќaћe v rozliиnэch bojovэch disciplнnбch ako naprнklad streѕba z pneumatickэch zbranн. Preиo je to v Rusku tak rozљнrenй? Prниina je v tom, ћe u nбs sъ veѕkй problйmy s mlбdeћou: alkoholizmus, narkomбnia, zloиinnosќ, poинtaиovб zбvislosќ... Vљetky tieto neduhy sa vљak dajъ ъspeљne prekonaќ upъtanнm mlбdeћe na љport a bojovй projekty. Dneљnъ mlбdeћ to veѕmi priќahuje a v podstate dбva dobrй vэsledky v boji s neresќami mladэch.
M. R.: Koѕko vojensko-vlasteneckэch klubov je v asociбcii Stjag?
A. K.: V asociбcii Stjag sa ku dneљnйmu dтu nachбdza 60 klubov, иo nie je veѕa. Ale Stjag je najlepљie organizovanй zdruћenie vojensko-vlasteneckэch klubov. Okrem toho aktнvne spolupracujeme s пalљнmi klubmi, ktorй sa nezaиlenili do asociбcie a to z rozliиnэch prниin. Robнme rфzne akcie na podporu klubov, naprнklad ponuky, organizujeme sъќaћe, letnй tбbory, seminбre atп., je to plnosќ иinnosti, nevyhnutnб pre takй seriуzne hnutie, ako tu uvбdzame. Okrem toho mбme webovъ strбnku, vlastnй noviny, vlastnэ program v rбdiu, ktorэ prinбљa informaиnъ pomoc pre иinnosќ klubov. Skrбtka, zabezpeиujeme vљetko, иo sa dб.
M. R.: Иo je cieѕom asociбcie?
A. K.: Hlavnэm cieѕom je rozvoj vojensko-vlasteneckйho hnutia v Rusku. 2 500 klubov, je dosќ veѕa, no pre Rusko je to veѕmi mбlo. Potrebujeme najmenej 10-tisнc klubov na to, aby bol efekt prбce s mlбdeћou viditeѕnэ. Hneп by sa znнћila zloиinnosќ, alkoholizmus medzi mlбdeћou atп. Okrem toho mб asociбcia ako zdruћenie aj пalљie ъlohy. Naprнklad, ъloha medzinбrodnej spoluprбce s podobnэmi organizбciami mimo Ruska a rozљнrenie ъspeљnйho ruskйho programu v bratskэch slovanskэch krajinбch.
M. R.: Mбte uћ spolupracovnнkov mimo Ruska?
A. K.: Spolupracovnнci nie je veѕmi vhodnй slovo. Sъ organizбcie, ktorй to zaujнma. Najmд vљak v Srbsku. Tam uћ teraz existuje niekoѕko vojensko-vlasteneckэch klubov, ktorй boli zaloћenй s naљou pomocou. V roku 2010 bol organizovanэ prvэ vojensko-vlasteneckэ tбbor, ktorйho sa zъиastnili aj ruskн inљtruktori a predstavitelia Srbska. V tomto roku plбnujeme vдиљн medzinбrodnэ seminбr pre inљtruktorov zo Srbska a Ruska na ъzemн Stavropoѕskйho kraja na Severnom Kaukaze. Pravdepodobne budeme pripravovaќ uskutoиnenie vдиљieho stretnutia takэchto organizбciн na ъzemн Srbska. Myslнm si, ћe nielen Srbov by to mohlo zaujнmaќ, ale aj Bulharov, Иechov a Slovбkov. Naprнklad preto, ћe danб forma prбce s mlбdeћou je veѕmi efektнvna. Jednэm z jej vэsledkov je nбvrat ѕudн k svojej tradiиnej kultъre, v tomto prнpade srbskej, bulharskej, slovenskej. S pomocou naљich klubov sa mladн ѕudia mфћu viac nauиiќ o svojej krajine, o svojich tradнciбch a vпaka medzinбrodnэm stretnutiam sa zoznбmiќ so svojimi rovesnнkmi z inэch slovanskэch krajнn. Forma spoloиnйho letnйho tбbora v Srbsku, Rusku alebo na Slovensku, na ktorэ by boli pozvanн predstavitelia пalљнch slovanskэch krajнn, by mohla hraќ dфleћitъ ъlohu v porozumenн a posilnenн bratskэch vzќahov medzi naљimi nбrodmi.
M. R.: Prosнm Vбs, povedzte nбm ako pracuje asociбcia, akй podujatia uskutoитuje a s kэm spolupracuje v Rusku?
A. K.: Podujatн mбme veѕa a zбkladnou formou je, samozrejme, prбca v kluboch, prбca s mlбdeћou, pomoc druhэm organizбciбm pri zakladanн novэch klubov, uskutoитovanie sъќaћн rфznych druhov љportov a ako som uћ spomнnal informaиnъ pomoc. Spolupracujeme s mnoћstvom organizбciн, bez ich pomoci by sme nemohli pracovaќ. Chcel by som spomenъќ z mimovlбdnych organizбciн Nбrodnэ Sobor, ktorэ nбs plne podporuje a pomбha. Bez pomoci Nбrodnйho Soboru by sa nбm pracovalo veѕmi ќaћko. Okrem toho veѕkъ podporu nбm poskytuje ruskб pravoslбvna cirkev. Vo veѕkej miere nбs podporuje aj љtбt. V poslednom иase sa o иinnosќ vojensko-vlasteneckэch klubov zaиali veѕmi zaujнmaќ aj љtбtne orgбny. Aktнvne ponъkame svoju pomoc љtбtnym orgбnom a oni sami sa k nбm obracajъ s cieѕom poskytnъќ im pomoc a podporu.
M. R.: Hlavnб otбzka: Preиo to robнte?
A. K.: Hlavnou motivбciou nielen pre mтa, ale aj pre inэch vedъcich naљich klubov je lбska k naљej krajine, vlastenectvo, ktorй sa odrбћa v tom, ћe vidнme, иo sa deje s naљou krajinou, иo sa deje s naљou mlбdeћou a chceme naљou aktнvnou иinnosќou prispieќ k tomu, aby sa situбcia zmenila. Zбkladnэm podnetom je teda lбska k nбљmu nбrodu, naљej krajine, naљim deќom.
M. R.: Poslednб otбzka. Ako dlho sa tэmto zaoberбte, vidнte uћ vэsledky svojej prбce?
A. K.: Osobne sa tэmto zaoberбm uћ 9 rokov. Samotnй kluby uћ existujъ pribliћne 25 rokov, prvй z nich sa objavili v polovici 80-tych rokov eљte v Sovietskom zvдze. Ak hovorнme o vэsledku, ten sa uћ dostavil. Vidнme ho u ћiakoch, ktorн vyљli z naљich klubov. V porovnanн so svojimi rovesnнkmi sъ najlepљie pripravenн k dneљnйmu ћivotu. Nestбvajъ sa vojakmi, ale postupujъ na vysokй љkoly, lepљie sa prispфsobujъ k dneљnйmu spoloиenskйmu ћivotu, menej sa uchyѕujъ k nerestiam. V tom vidнme hlavnэ vэsledok. Chceli by sme vљak, aby tento vэsledok bol na vyљљej ъrovni v celej spoloиnosti, aby takэch ѕudн, akэmi sъ naљi ћiaci bolo иo najviac, ale na tom eљte musнme veѕa pracovaќ.
M. R.: Пakujem za rozhovor.
Rozhovor vбm priniesla Spravodajskб sluћba Slovenskйho Hnutia Obrody
